Jdi na obsah Jdi na menu
 


NEDEĽA 15. (18.) TÝŽDŇA PO PÄŤDESIATNICI

AI: Stalo sa vám už niekedy, že ste sa modlili, a boli ste vypočutí? Iste je to stále dobrý zážitok viery, kedy sa človek modlí a Boh naozaj požehná tak, že sa aj nemožné veci stanú možnými, že sa aj nesplniteľné stane reálnym. Vybaví sa vám v mysli aj nejaká konkrétna vec, o ktorú ste takto prosili?

Teraz sa spýtam opačne – stalo sa vám už niekedy, že ste sa modlili a nič sa nestalo? Že Boh akoby ani nepočul vašu modlitbu a vôbec nič sa nestalo? Vybaví sa vám v mysli niečo konkrétne?

Máme skúsenosť aj s jedným, aj s druhým prípadom. Ba mohli by sme povedať, že často akoby to bolo práve z toho druhého súdka, kedy akoby Boh nepočul a nekonal. No nie je to celkom tak, že nepočuje a nekoná. Možno sme si niekedy zvykli na Boha ako na automat prianí a želaní, kedy človek vhodí nejakú modlitbu a obetu a z neho vypadne zaručený pre nás priaznivý výsledok. Ale takto to vo vzťahu s Bohom vôbec nefunguje a pozerajúc na plnenie modlitieb takýmito okuliarmi budeme veľmi sklamaní. Presne tak, ako mi raz dávno hovorila istá pani – otče, ja sa už nemodlím. Ja už Boha o nič neprosím, pretože som ho toľko prosila a vôbec nevypočul moje modlitby. Prosila som ho o uzdravenie môjho syna z choroby a vôbec ho neuzdravil, ale syn napokon zomrel. Prosila som ho, aby si dcéra našla prácu a dodnes ešte stále tú prácu nemá. Vidím, že nemá zmysel o niečo prosiť, pretože Boh to pre mňa neurobil. Skúsenosť ženy, ktorá bohužiaľ vnímala Boha ako toho, ktorý má vždy plniť priania človeka.

 

KE: I dnes počujeme, že Boh koná úplne ináč, pretože sleduje to najväčšie dobro pre človeka a chce mu dať oveľa viac ako len to, čo si človek praje, alebo o čo sa modlí. Ako to v skutočnosti je?

 

DI: Pozrime sa do dnešného evanjelia na Petrov príbeh. Peter celú noc loví ryby. Povolanie, ktoré vykonával povedzme od detstva, kedy ho pravdepodobne jeho otec brával z času na čas na rybačku, aby sa priučil rodinnému remeslu. Vieme, že poväčšine sa remeslo v rodine dedilo a tak ho s veľkou pravdepodobnosťou zdedil aj Peter. Pri otcovi sa naučil kedy a ako ryby chytať, kde sú najlepšie miesta na rybačku a takto chodieval so svojim bratom Andrejom každú noc na ryby, aby ich ráno mohol na trhu predať. Boli však noci ako aj táto dnešná. Celonočná námaha vyšla nazmar. Stavil by som sa, že Peter sa celú noc modlil – Pane, požehnaj mi ryby, požehnaj mi úlovok. Veď moja rodina nebude mať čo jesť, nebudem mať čo predať na trhu. Požehnaj Pane, aby som sa mal za čo postarať o svoju rodinu. A nič. Vari ho Boh nepočul? Vari Boh nechcel pre neho nič urobiť? Ale áno, chcel, ale úplne ináč. Chcel mu dať zažiť práve tento dnešný zážitok, aby upútal a očaril jeho srdce. Ak by Boh hneď vypočul jeho modlitbu a dal by mu úlovok, Peter by sa zaiste potešil, Boha by chválil a ďakoval, úlovok predal a bol vďačný, že znova sa má za čo postarať o svoju rodinu. Boh to ale myslel úplne ináč. Nechcel iba jednorazovú vďačnosť, ale pripravil pre Petra na jednej strane skúšku viery, skrze ktorú ho priviedol k oveľa bohatšiemu úlovku ako je plná sieť. Zaiste aj túto mu naplnil, ale Peter zistil, že nie plná sieť je to, čo potrebuje, ale že je to nasledovanie Ježiša, ktorého slovo má moc naplniť siete. Preto sa rozhodne vziať svoju manželku a svoje remeslo rybára vymeniť za rybára ľudí.

 

PAR: Na tomto príbehu vidíme, že Boh koná úplne ináč ako sú predstavy človeka. Aj keď sa možno zdá, že Boh nepočuje naše modlitby, Pán koná, ale podľa svojej predstavy a podľa svojej vôle. Našou úlohou je túto Božiu vôľu objaviť a s ňou sa zjednotiť, pretože spása ľudskej duše nespočíva vo vyslyšaní našich modlitieb a ich naplnení, ale v zjednotení sa človeka s Božou vôľou. Presne tak, ako hovorí Božie slovo – hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a všetko toto sa vám pridá. Peter počúvajúc slová vychádzajúce z Ježišových úst bol nimi taký očarený, že odrazil od brehu a po všetkom tom, čo počul povie Pánovi – na tvoje slovo spustím siete. Pretože uveril jeho slovám. A vtedy Pán naplní jeho siete, pretože Peter začal hľadať to, čo mu ukázal Pán. Začal veriť jeho slovu. Toto je teda cesta, ktorej nás dnes učí Božie slovo – hľadať Ježišove slová a nimi sa nechať viesť. Nie prestať s modlitbou a za nič sa už nemodliť, ale zmeniť svoj prístup a prosiť Pána, ale neustále ho prosiť, nech sa vo všetkom, za čo sa modlíme, stane Božia vôľa. A na druhej strane, nech nás Pán naučí aj vo veciach, ktoré nejdú ako chceme odhaľovať jeho Božie zámery.

 

MY: A vnímajme situácie, ktoré nejdú ako chceme, pretože som presvedčený, že tu je to miesto, kde nás Boh najviac vyučuje a kde najviac chce konať v našich životoch. Na smrti Božieho Syna stojí odpustenie a spása pre celé ľudstvo. Božím plánom bola smrť a preliatie krvi nevinného baránka. Takto aj my môžeme vnímať, že na tých najbolestnejších miestach sa rodia tie najväčšie veci. I sám vidím, že kdesi v smrti môjho otca sa neskôr zrodilo moje povolanie ku kňazstvu. A aj keď sme sa vtedy modlili, aby ho Boh uzdravil, nestalo sa tak, pretože Boh sledoval ešte niečo väčšie. A dnes mu ďakujem za to, že nás vtedy takto viedol, aj keď to bola veľmi bolestná skúsenosť kríža v živote mladého človeka.

 

AD: Každý z nás má množstvo takýchto bolestných skúseností, skrze ktoré nás Boh prevádza. Hľadiac očami viery sa učíme uveriť Bohu, že tieto bolestné skúsenosti nás vedú k väčšiemu dobru. Len živá viera a Boží Duch nám dajú porozumieť tomu, čo sa deje. Bez nich naše srdce ľahko zatvrdne a povie si – nemá zmysel modliť sa. Má to veľký zmysel! Boh nás skrze modlitbu učí vnímať jeho srdce, vnímať jeho vôľu pre naše životy. Nechajme sa viesť ako Peter, skrze ktorého životnú skúšku - ktorá bola možno prvou vo viere, ale vieme, že nie poslednou – sa zrodila celá Cirkev, ktorej sme skrze vieru aj my začlenení do Božieho plánu.