Jdi na obsah Jdi na menu
 


NEDEĽA 17. (20.) TÝŽDŇA PO PÄŤDESIATNICI

Dnešné stretnutie nie je len o evanjeliu a o tom, čo sa stalo tam, ale o tom, čo sa dnes udeje tu. Jednak o počutí veľkých Kristových skutkov, ale aj o zapálení túžbou vystúpiť zo smrti a vstúpiť do života.

article preview

AI: Pred dvomi nedeľami sme boli svedkami veľkej akcie v Bratislave – Pochodu za život. Zúčastnilo sa na ňom okolo 50 000 ľudí. Možno ste túto akciu plnú života sledovali z televízie a bol to naozaj veľmi pekný zážitok. Množstvo podnetných myšlienok, ľudí z rôznych sfér spoločenského a kultúrneho života, svedectvá a iné zazneli počas dní pred pochodom i počas neho. Mňa z toho všetkého najviac povzbudila myšlienka arcibiskupa Stanislava Zvolenského, ktorú som počul reprodukovane, keď vraví – Pochod za život, to nie je len prísť do Bratislavy, ale aj každú nedeľu vstať a ísť do kostola. Veľmi hlboká a pravdivá myšlienka, ktorá vyjadruje skutočný postoj za život, jednak ten prirodzený a tiež nadprirodzený. Aj my sme sa dnes ráno rozhodli prísť do chrámu na svätú liturgiu, pretože si uvedomujeme dôležitosť a posvätnosť života s Bohom. Uvedomujeme si, že Boh je pôvodcom a darcom života a že náš život smeruje k večnosti, ktorou je Boh a preto sme odpovedali svojim príchodom, ktorým potvrdzujeme, že nám na tomto živote s Bohom záleží. A tak dnes máme túžbu kráčať spolu s Kristom v sprievode života.

 

KE: Na ceste však Kristus stretáva iný sprievod a to je sprievod smrti, ktorý vyprevádza mŕtve telo mladého muža. Stretnúc sa ale s Kristom aj tento sprievod prijme život, ktorý ponúka Boh.

 

DI: Dnešné evanjelium je pre nás tak nepredstaviteľné. Reálne si nevieme predstaviť situáciu, ktorá sa stala, pretože sme nikdy nič v živote podobného nezažili. Že by bol niekto zastavil smútočný sprievod pri ceste na cintorín a mŕtvemu bol rozkázal, aby sa posadil. Túto moc má len Boh a dnešný príbeh ju demonštruje. Príbeh, s jasným koncom, ktorý mal skončiť uložením mŕtveho kdesi do hrobu, do nejakej skaly. Príbeh, v ktorom už nebolo žiadnej nádeje, kde už bolo všetko tak jasné, kde nebolo iného východiska. Avšak do takýchto situácií vstupuje Kristus, aby ukázal, že Bohu nič nie je nemožné a že s Bohom nikdy niet konca a život pokračuje ďalej. Iste si predstavujeme túto situáciu kdesi pri bráne, kde sa stretávajú dva sprievody, jeden Kristov, druhý mladíkov a kde zaznejú slová života. „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Táto jediná veta spôsobí nový život a smútočný sprievod sa mení na sprievod radosti; sprievod smrti sa mení na sprievod života. Mnoho ľudí žasne, iste mnohí odpadnú, zmocňuje sa ich strach, velebia Boha za tieto veľké veci a oslavujú Krista – veľký prorok povstal medzi nami.

 

PAR: S Bohom sa neprehráva. A aj tento dnešný príbeh ti to dnes chce pripomenúť, pretože aj ty si si dnes zvolil pochod za život, alebo lepšie povedané – pochod k Životu. Prišli sme k tomu, ktorý je plnosťou života, od ktorého život pochádza, aby sme tento život prijali v plnosti. Aby sme prijali jeho plnú radosť zo života. Mnohokrát sme zbití životom, mnohokrát z neho strácame radosť. Často nás o tento život s Bohom okráda hriech, ktorý nám bráni tešiť sa z Boha a tešiť sa zo života, ktorý nám bráni uveriť, že Boh to s našimi životmi a ich plnosťou myslím naozaj vážne a takto bohužiaľ aj my často kráčame v sprievode smrti. V sprievode, kde niet radosti zo života, kde niet radosti z Boha, kde sú len pochybnosti, nevera, obavy o život a budúcnosť, starosťami zahltená celá myseľ a niet života. Preto dnešné stretnutie nie je len o evanjeliu a o tom, čo sa stalo tam, ale o tom, čo sa dnes udeje tu. Jednak o počutí veľkých Kristových skutkov, ale aj o zapálení túžbou vystúpiť zo smrti a vstúpiť do života. Aj my dnes pomenujme to, čo nám bráni prežívať tento Boží život. Neuspokojme sa s tým, čo žijeme. Nedajme sa udupať starosťami každého dňa, ale prijmime Božie slovo, ktoré nás pozýva povstať – hovorím ti, vstaň! Nemusíš ležať zavalený životom, ale môžeš prijať slovo, ktorým to Kristus s tebou myslí vážne. Nech sa toto slovo nestane len slovom vypočutým a bez odozvy, ale nech je slovom, ktoré sa uskutoční v našich životoch. Aby sme sa podobali tomu, o ktorom len pred niekoľkými dňami rozprávalo evanjelium, ako o človeku, ktorý svoj dom postavil na skale a až prišla búrka, dom sa ani nepohol. Toto je človek, ktorý aj počúva, aj uskutočňuje Božie slovo. Dnes aj my počujúc máme vystúpiť zo svojej smrti hriechu, zo svojej smrti pochybností a nevery, vkladania nádeje do svojich síl a schopností a prijať nový Kristov život. Teraz je čas milostí, kým počúvame, kým sa Božie slovo dotýka nášho srdca, kým máme oči a uši na videnie a počúvanie.

 

MY: Na pohrebe otca Petra Bombára vladyka Milan použil tento príbeh. Za starcom Félixom prišiel mladý mních žiadať si radu a pýta sa ho. Otče, povedz mi, čo mám robiť, aby som bol spasený. Daj mi radu pre večný život. Starec mu odpovedá: „Nemám pre teba žiadnu radu.“ „Ako to, že nemáš žiadnu radu?“ spytuje sa mladý mních. Starec odpovedá: „Nám starcom už Boh zavrel ústa, aby sme nedávali žiadne rady. Kým sme ich dávali, ľudia si ich vypočuli, ale nik podľa nich nekonal. Preto nám Boh odňal všetky rady a už nevravíme nič.“

Kým je čas milostí, počúvajme a uskutočňujme Božie slovo. Raz Boh i nám navždy zavrie oči a ústa a vtedy už nebudeme môcť urobiť so svojim životom nič. Kým počujeme Božie slovo, konajme, odpovedajme Bohu a prijmime tie milosti, ktoré má i dnes pre nás pripravené. Milosť nového života v Kristovi, milosť vzkriesenia, ktorou pozdvihuje k novému životu.

 

AD: Pochod za život v Bratislave sa skončil. Náš pochod k zdroju života sa však ešte nekončí, pretože i dnes sme tu v tomto chráme. Nech nás presiakne tento Boží život, aby sme čerpajúc z neho deň čo deň vstávali z hrobu smrti a žili ako vykúpené Božie deti.