Jdi na obsah Jdi na menu
 


NEDEĽA PIATEHO TÝŽDŇA VEĽKÉHO PÔSTU

Mk 10, 32 - 45

Odpoveďou na túžbu po moci je služba. To, čo z Ježišových úst neznie len ako nejaké klišé, ale to, čo sám aj ukazuje svojím životom...

NEDEĽA PIATEHO TÝŽDŇA VEĽKÉHO PÔSTU

Mk 10, 32b – 45

 

AI: V Biblii sa často stretávame so skutočnosťou, že meno človeka má svoj význam, ktorý sa odzrkadľuje v nejakej skutočnosti. Tak ako v Starom zákone zmenil Boh meno Abramovi na Abrahám, alebo Šimonovi na Petra, robil to pre to, aby poukázal na nejakú skutočnosť, alebo aby vyjadril charakter osobnosti človeka. Meno Tomáš znamená dvojča. Ja to svoje nemám, ale môj syn už áno. Na druhej strane počujúc o Jakubovi a Jánovi ako o synoch hromu (Boanerges) si človek uvedomí, že títo dvaja boli jedni z najpriebojnejších medzi apoštolmi. Ú istú realitu vnímam aj ja u nás doma, že Jakub a Ján sú u nás tí synovia hromu, kedy to často hrmí, aby dokázali všetko pre seba a vybojovali si to svoje. Byť najsilnejším, mať ako prvý, rozhodovať...

Mať moc, byť niekým, panovať druhým. Toto sa skrýva i v tebe a vo mne. Každý z nás chce byť nielen v niečom dobrý, ale i mať moc, byť človekom, ktorý rozhoduje. Veď napokon sa hovorí, i v Božom slove sa píše, že muž je hlavou ženy, kniha Genezis hovorí, že muž bude vládnuť nad ženou a občas zvykneme i poznamenať, že muž síce vládne, ale žena je krkom, ktorá tou hlavou hýbe. Skutočne túžba po moci, po ovládaní druhého človeka je v nás.

 

KE: Dnes k Ježišovi prichádzajú jeho najbližší – Jakub a Ján, Zebedejovi synovia s prosbou byť v jeho kráľovstve po pravici a ľavici. Ježiš im však ako odpoveď na prosbu ukáže cestu služby – kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.

 

DI: Učeníci vôbec nepochopili Ježišovu reč, keď žiadajú sedieť po jeho pravici a ľavici v jeho sláve. I keď im Ježiš rozpráva o tom, že bude vydaný, vysmejú ho, zbičujú a zabijú a že tretí deň vstane zmŕtvych, nechápu, že ide o Božie kráľovstvo. Samozrejme. My tomu dnes už rozumieme, ale učeníci v jeho časoch nemali vôbec poňatia o tom, o čom to Ježiš vlastne celý ten čas rozprával, keď im vyjavoval posledné časy svojho života. Toto všetko pochopili až vtedy, keď zomrel a ešte viac vtedy, keď vstal zmŕtvych. I napriek týmto rečiam, kedy Ježiš predstavuje Božiu vôľu, prichádzajú učeníci so svojou vôľou.

Veľmi pekne znejú slová, keď sa ich Ježiš pýta, či môžu piť čašu, ktorú on pije a či môžu byť pokrstení krstom, ktorým je on krstený. Odpovedajú áno. I keď nechápu, i keď pre nich sú tieto otázky a odpovede telesnými. Čo je Kristovou čašou? Otče, odním odo mňa túto čašu, avšak nie čo ja chcem, ale čo ty chceš. Je to čaša kríža. Je to to, čo chcú učeníci? A čo je tým jeho krstom? Je to zostúpenie k hriešnikom, jeho potupná smrť. Žiadajú si učeníci byť pripojení k nej? Na obidve otázky odpovieme rovnako.

A aby sa nezdalo, že len oni dvaja túžia po moci, ten istý princíp sa ukáže v ostatných desiatich, ktorí sa začali mrzieť na Jakuba a Jána. Usilujú sa o tie isté miesta. Stačí nám otočiť stranu naspäť a vidíme to ako sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.

A tu prichádza Ježišova odpoveď na celý tento spor – „Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.“

Odpoveďou na túžbu po moci je služba. To, čo z Ježišových úst neznie len ako nejaké klišé, ale to, čo sám aj ukazuje svojím životom a najviac to ukáže pri poslednej večeri, keď vstane od stola a umyje svojim učeníkom nohy. Ešte raz im zopakuje, že si majú navzájom nohy umývať – teda, že si majú navzájom slúžiť.

 

PAR: Služba alebo túžba po moci. Čo drieme v tých našich srdciach. Určite i v našich životoch prebiehajú deň čo deň rôzne zápasy medzi týmito dvoma túžbami. Vládnuť nad druhým, slovami, rozkazmi, povyšovaním sa, pohŕdaním. Slúžiť – usilovať sa o dobro svojho blížneho, zabúdať na seba samého, na svoje potreby, vidieť viac potreby svojho blízkeho.

Možno sa spýtame, ale ako môžem slúžiť ja? Ako sa môžem ja odovzdať do služby? Myslím, že na tieto otázky existuje jednoduchá odpoveď. Každý deň nám Boh dáva množstvo ponúk vstúpiť do služby voči svojmu blížnemu. Čo všetko môžeme v našich životoch pomenovať my, kde cítime, že sú situácie, keď sa musíš premôcť, keď cítiš, že z teba doslova ubúda, keď niečo urobíš, kde pomôžeš. Všetko toto je povolanie do služby, kedy môžeme rásť v láske voči svojmu blížnemu, kedy sa môžeme aj my postaviť do postoja Ježiša Krista – do postoja služby v láske. Stačí sa naučiť pozerať očami lásky na svojho blížneho.

I toto je jeden z aspektov pôstneho času. Naučiť sa zomierať sebe samému, aby som mohol nájsť lásku k svojmu blížnemu. Práve tu sa začíname podobať Ježišovi Kristovi. Zostáva nám ešte trochu času do konca pôstu a dnešné Božie slovo sa i nám chce stať návodom, ako sa priblížiť Kristovi, ako hľadieť nie očami svojej vôle, ale ako hľadieť očami Ježiša Krista.

 

AD: Využi tento týždeň práve na to, o čom hovorí Božie slovo – staň sa sluhom. Cez službu svojim blízkym, tým, čo máš doma. Netreba veľké veci – stačí malé. Urobiť niečo za druhého, priniesť pohár vody, odložiť niečo po druhom, upratať, spraviť to, čo možno poväčšine necháš na toho druhého. Sám uvidíš. Ak sa vložíš do tejto skúsenosti, Boh ti bude otvárať oči a čo je dôležitejšie – dá zakúsiť sladkosť tejto služby.

Samozrejme nie je to nič nové, čo hovorím. Ale je to to, čo potrebujeme vo svetle dnešného Božieho slova objavovať viac a viac, aby v nás nedriemala túžba po moci, ale aby v nás zvíťazil Boh.