Jdi na obsah Jdi na menu
 


NEDEĽA PO KRISTOVOM NARODENÍ

Obraz Božej rodiny je prototypom pre život každej rodiny, ktorá túži v tomto svete zvíťaziť nad nepohodou a nekomfortom tohto života. Ktorá túži po čomsi viac ako sú len pominuteľné dobrá tohto sveta.

article preview

NEDEĽA PO KRISTOVOM NARODENÍ

pamiatka svätých a spravodlivých Jozefa Snúbenca, Dávida Kráľa a Jakuba, Božieho brata

Mt 2, 13 – 23

 

AI: Moje deti majú veľmi radi príbehy. Zvykneme si spolu sadnúť a rozprávať, čo sme v živote kedysi zažili. Aj minule sme tak sedeli pri zasvietenom stromčeku a deti s veľkým záujmom počúvali, ako sme kedysi my s manželkou ako malé deti prežívali Vianoce. Čo sme robili, aký sme mali stromček, aké darčeky sme dostávali, kde sme chodili do cerkvi a podobne. Zaujíma ich každá maličkosť a keď už nevládzeme rozprávať a chceme to už ukončiť, deti nám povedia – ešte, ešte rozprávaj. Úplne im rozumiem, pretože s takým istým záujmom som aj ja počúval či svojich rodičov alebo starých rodičov a aj ich spomienky si ešte tak útržkovite uchovávam vo svojej mysli dodnes. Musí byť naozaj zaujímavé počúvať o tom, ako existoval svet bez mobilných telefónov, farebnej televízie, ako sme sa tešili z prvého bicykla, keď sme ho napokon zdedili po staršom súrodencovi. Možno až zaspomínaním si, si človek uvedomuje, že žijeme v dobe, keď máme asi všetko. A nielen všetko, ale aj viac ako v skutočnosti potrebujeme. S dobou narástli naše nároky a požiadavky. A žijúc v tejto dobe si uvedomujeme, že nielen množstvo ponúk, ktoré kedysi chýbali nám uľahčujú a skomfortňujú naše životy, ale na druhej strane je tu i množstvo nástrah, ktoré na človeka číhajú a pred ktorými je dôležité naše rodiny a deti chrániť.

 

KE: Najväčšou nástrahou v čase narodenia Ježiša Krista ani tak nebol nekomfort podmienok po jeho pôrode, ale človek, ktorý svojou túžbou po moci sa chcel veľmi rýchlo a efektne vysporiadať s konkurenciou. Zvesť o novom kráľovi ho priviedla k nenávisti srdca, ktoré hľadalo prostriedky, ako nového kráľa čím skôr z tohto sveta odprevadiť.

 

DI: Mohli by sme sa teda dnes zamyslieť a znova sa vrátiť k prežívaniu sviatkov Narodenia nášho Pána, kedy vidíme, ako málo stačilo Márii a Jozefovi k tomu, aby priviedli na svet nové dieťa a zostali verní životu. Aký nekomfort prežívala Mária pri pôrode kdesi v maštali, bez možností nadštandardu, milého personálu… Nepotrebovala o nič viac v živote ako to, čo jej nachystal Boh. Uspokojila sa s jeho plánmi a v biede a psote priviedla na svet najväčší dar celého ľudstva. A tento dar od počiatku chránila spolu so svojim manželom Jozefom pred vplyvmi vládcov tohto sveta. Útek pred krutovládcom vydávajúcom zákony na vraždenie detí, migrantské putovanie z krajiny do krajiny, to všetko bolo odrazom ich podmienok života. Nezávideniahodná situácia, s ktorou by sa nechcel stotožniť asi nikto z nás. Ale aj v týchto podmienkach jednota Božej rodiny navzdory všetkému prináša život. Zjednotení v Bohu a s Kristom uprostred svojho rodinného kruhu žijú pre večný život v živote pominuteľnom.

 

PAR: Obraz Božej rodiny je prototypom pre život každej rodiny, ktorá túži v tomto svete zvíťaziť nad nepohodou a nekomfortom tohto života. Ktorá túži po čomsi viac ako sú len pominuteľné dobrá tohto sveta. Učiac sa od Svätej rodiny aj my v živote zažívame situácie, ktoré nás privedú pred mnohé ťažkosti a rozhodnutia v živote. Ale povzbudení príkladom ich postoja k životu si aj my môžeme vybrať cestu, na ktorú nás pozýva Boh. Napriek nepohodliu, napriek prekážkam, napriek nesúladu s našimi predstavami, avšak vykročiac v hlbokej viere, že s nami uprostred kráča sám Kristus. A tiež s vedomím, že robíme všetko pre to, aby sme podľa ich príkladu uchránili Boží život v našich rodinách.

A ako sa to robí? Vierou a rozhodnutím. Vierou, ktorá stojí na vzťahu s Bohom. Ktorej vyjadrením je štýl a spôsob života. Som človekom, ktorý túži po Bohu, ktorý sa s ním zhovára, deň čo deň s ním trávi čas modlitbou, počúvaním Božieho slova a necháva sa ním viesť. Rozhodnutím prijať situácie každého dňa a byť v nich verný Bohu. Nereptať, nehľadať vlastné riešenia bez Boha, ale aj tu ostať verný Pánovi. Toto svedectvo a odovzdanosť do Božích rúk nás učí zažívať Božie vedenie (ako Boh viedol z krajiny do krajiny Jozef a Máriu) a taktiež stáva sa tým najlepším príkladom pre naše deti, ktoré sami budú môcť v našich rodinách zakúsiť skúsenosť, že Boh je uprostred nás.

 

MY: Moje deti sú ešte malé, ale už teraz vidím, ako dobre vedia narábať s mobilom; ako si vedia pustiť televíziu. Možno i to, ako rýchlo sa dokážu naučiť nové veci. Písmená, čísla, slušnému správaniu. Toto všetko dostávajú našou rodinnou výchovou i školou. To všetko však zostáva len pre tento život. Boh chce pre naše deti ešte toho oveľa viac. Nielen aby boli dobrými ľuďmi, ľudomilmi, ale aby milovali Boha a jeho cesty.

Presne tak, ako to dávali cez svoju podriadenosť Božej vôli zakúsiť malému Ježiškovi jeho rodičia. Presne tak, ako zažíval kráľ Dávid, či Jakub, Boží brat. Blízki z Kristovej rodiny, ktorí i nám dnes slúžia ako obraz tých, ktorých životy písal sám Boh.

 

AD: Tejto ceste máme učiť svoje deti aj my. Ceste svedectva života s Bohom. Aby naše skúsenosti a príbehy života ich privádzali k rovnakej túžbe – zažiť to, čo moji rodičia s Bohom. Vtedy sa viera ako pojem stáva vierou žitou a vierou skúsenosti.