Jdi na obsah Jdi na menu
 


NEDEĽA PRED OSVIETENÍM

Ján Krstiteľ si uvedomuje svoje poslanie, ktoré mu dal Boh, že je to poslanie Pánovho predchodcu,

ktorý má ukazovať nie na seba, ale na Ježiša Krista.

article preview

NEDEĽA PRED OSVIETENÍM

Mk 1, 1-8

 

AI: Spomínam si na jedno stretnutie, ktoré som raz zažil na trebišovskej fare. V kancelárii sedel otec protopresbyter a čosi riešil. Prišla jedna z manželiek kňazov a popri tej práci ho o čosi prosila. A on sa jej tak s humorom pýta – pani, a vy ste kto? A ona tak duchaplne mu odpovedá – ja som kuchárka na fare, upratovačka, práčka… atď. Obaja sa začali smiať. Veľmi ma povzbudila táto milá príhoda a uvedomil som si vtedy pokoru tejto ženy, jeden manželky kňaza, ktorú dodnes poznám a skutočne registrujem ako pokornú ženu.

Pokora sa dnes veľmi nenosí, to je veľká pravda. My, ľudia dnešnej doby skôr dokazujeme svoju veľkosť a nadvládu nad každým a nad všetkým. Vidíme to okolo seba v spoločnosti, vidíme to vo svojich rodinách. Sme sami zainteresovaní do tohto boja o dosiahnutie vlastnej veľkosti v očiach svojich blízkych a v očiach tohto sveta.

 

KE: Dnešný vzor človeka naozaj veľkého, takto ohodnoteného samým živým vteleným Bohom, nám ukazuje na Jána Krstiteľa, ktorý krstí pri Jordáne. Uvedomuje si však svoje poslanie, ktoré mu dal Boh, že je to poslanie Pánovho predchodcu, ktorý má ukazovať nie na seba, ale na Ježiša Krista.

 

DI: Práve preto Ján vydáva svedectvo Ježišovi Kristovi a svojimi slovami ukazuje na neho. Volá – pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky. Nie sebe chystá cestu, nemyslí na svoje postavenie, ktoré by mohol získať medzi ľudom Izraela. Uvedomuje si, že on je ohlasovateľom Božieho príchodu. A ďalej hlása – „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Tu si možno predstavíme práve tu hlbokú pokoru Jána Krstiteľa. Táto veta však má rôzne výklady:

Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi.“ Remienok, ktorý sa tu spomína, bol obyčajne kožený a slúžil na pripevnenie sandálov k nohe. Ponúkajú sa nám 3 línie výkladu: Prvá chápe tieto slová ako prejav poníženosti Jána Krstiteľa a zároveň uznania Ježišovej vyššej hodnosti. Druhá spája toto gesto s obradom iniciácie. Súčasťou prípravných rítov pred krstom v staroveku bol aj obrad zvaný discalceatio – zobutie. Pred krstom sa kandidát nielen vyzliekal zo starých šiat, ale zbavoval sa aj obuvi. A zobúval mu ju práve krstiteľ. A teda slová Jána Krstiteľa by vlastne znamenali: „Ja nie som hodný ho pokrstiť“. Tretia línia vychádza zo symbolického úkonu súvisiaceho so židovským manželským právom. V prípade smrti manžela bol brat povinný vziať si vdovu po ňom, no ak odmietol, právo prechádzalo na najbližšieho príbuzného. Celý proces sa odohrával pred staršími mesta a žena, v prípade odmietnutia, zobula mu obuv na znak pozbavenia práva na ňu i na majetok a presunu práva na ďalšieho príbuzného, ktorý nasledoval. Tento rítus, nazývaný chalisa, obsahuje symbolické gesto rozviazania sandálov, čo by mohlo naznačovať odobratie práva na nevestu. V tejto línii Ján Krstiteľ sám seba nazýva priateľom ženícha a on nemá právo nevestu vziať. Nevestou je Jeruzalem a ženíchom je Boh sám v SZ a v NZ je ním Ježiš Kristus.

Či ide o prvý, druhý alebo tretí výklad, všetky naznačujú jedno – Kristus je väčší ako ja. Nie som hoden vziať to, čo patrí jemu.

Tu sa nádherne ukazuje Jánova veľkosť, ktorú chváli aj sám Kristus, keď povie – nik väčší ako Ján Krstiteľ sa zo ženy nenarodil. A vnímajúc tento text si uvedomujeme, že svoju veľkosť nezískal svojim postavením medzi ľudom, jeho uznaním, za veľkého proroka, alebo tým, že napokon pokrstil samotného Krista. Svoju veľkosť získal pokorou. Pokorou a poníženosťou. Takto dnes vnímame Jána ako pokorného služobníka, poukazujúceho na Ježiša Krista a na príchod Božieho kráľovstva, ktoré prichádza príchodom Ježiša Krista a jeho postavením sa medzi hriešnikov.

 

PAR: Jánova veľkosť spočíva v jeho pokore. On, ktorého obklopovali masy ľudí, prichádzajúce z Jeruzalema, prichádzajúce z celej judskej krajiny, si neprivlastnil túto slávu, nedal sa ňou opantať, ale v pokore a poníženosti si uvedomoval, že je Božím služobníkom, ktorý ma ukázať na toho pravého – na Ježiša Krista. Táto poníženosť ho robí veľkým v Božích očiach.

Tejto poníženosti sa potrebujeme učiť aj my. Poníženosti, kde si uvedomujeme, že sme len Božími služobníkmi, že nie sme vládcami panujúcimi nad tými, ktorých sme dostali. Nie sme panovníkmi nad našimi životnými partnermi, nie sme panovníkmi nad svojimi deťmi, nie sme tými, ktorí by mali na iných hľadieť zvysoka, ale znížiť sa, pokoriť sa, pozrieť sa zdola na svojho blížneho. Uznať si svoje slabosti a hriechy, to nás učí byť pokornými. Vidieť seba samého v pravde pred Bohom a vedieť, že takýto sme Bohom prijímaní a milovaní

 

MY: To mi pripomína film Dvaja pápeži, ktorý som pred časom videl. Film, ktorý sa snaží vypovedať príbeh odchádzajúceho Benedikta XVI. a prichádzajúceho Františka. Aj keď nie autentický film, ale veľmi pekné scény, ktoré vedia povzbudiť človeka, ktorý ho sleduje. V jednej zo scén Bergoglio ako pomerne mladý kňaz prechádza skúškou svojej viery, hľadajúc, čo má ďalej robiť. V komunite, v ktorej slúžil sa raz počas omše postavil počas homílie a začal kázať. Hovoril približne takto – v živote niekedy človek prestane počuť Boha. Prídu momenty do života, keď Boha nepočujeme, keď nevieme čo robiť. Ja práve prežívam tento čas. Nepočujem Boha. Možno si poviete – toto sa môže stať kňazovi? Áno, môže! A tak dnes vám nemám čo povedať. Možno by bolo lepšie, ak by ste sa tu na toto moje miesto postavili vy a rozprávali by ste vy, ako k vám Boh hovorí. Potom si sadol na miesto a zostal sedieť.

Pri tejto scéne som si uvedomil skutočnú pokoru človeka. Vyjsť s pravdou von. Nehrať sa na niekoho, kým nie som, ale v pravde priznať aj svoje slabosti.

 

AD: Pokora nás učí pravde, učí nás byť pred Bohom tým, kým v skutočnosti sme. Ján Krstiteľ v pravde priznal, kým je. Nehľadal svoju slávu, ale bol verný tomu miestu, na ktoré ho postavil Boh. Nech i nás tieto sviatky Bohozjavenia vedú k stretnutiu sa so živým vteleným Božím slovom, ktoré nás učí žiť v pravde a v pokore.