Jdi na obsah Jdi na menu
 


Nedeľa 4. týždňa po Päťdesiatnici

NEDEĽA 4. TÝŽDŇA PO PÄŤDESIATNICI

Mt 8, 5 – 13

 

AI: V tomto čase niekoľkokrát v obecnom rozhlase zaznelo, že sa budú konať odpočty elektrickej energie. Okrem elektrikárov som stretol aj poštárku, ktorá s prístrojom odčítala aj spotrebu plynu, aby o nejaký čas prišlo vyúčtovanie, ktoré je iste očakávaným kusom papiera. Vždy až príde táto obálka človek dúfa, že tam bude hodnota plusová, teda preplatok, ktorý nám vrátia, ak sa nám teda podarilo ušetriť.

Mať tak prístroj, ktorý by nám vedel zmerať našu vieru, by bolo veľmi zaujímavé. Postavili by sme sa do radu a jeho priložením povedzme niekam k hlave alebo k srdcu by nám tento prístroj povedal, koľko percentná tá naša viera v skutočnosti je. Možno by sme boli na seba veľmi hrdí, alebo by sme sa aj riadne hanbili. No vedeli by sme, ako na tom sme a či niečo treba v živote zlepšovať alebo je to na dobrej úrovni.

 

KE: O človeku z dnešnej pasáže evanjelia by sme mohli povedať – bol to človek veľkej viery. A jeho viera bola naozaj riadne odmenená.

 

DI: Ježiš stretával ľudí rôznej viery. Ľudí, ktorí mu vôbec neverili. Mohol konať zázrakov koľko chcel a nič nimi nepohlo. „Slepí farizeji“, povie často Kristus.

Ľudí, ktorí mu verili, keď potrebovali uzdravenie, ale s ich životmi a vzťahom ku Kristovi sa nič nezmenilo. Z desiatich malomocných iba jeden objavil Ježiša Krista ako Pána.

Našlo sa i mnoho ľudí, ktorí verili len dočasu. Kým všetko išlo podľa ich predstáv. Keď už bolo potrebné vo viere ísť trochu ďalej, vtedy sa viera vytratila a oni s ňou. Stačí si spomenúť na reč o eucharistii.

Nedeľné Božie slovo však často rozpráva o ľuďoch, ktorých životy sa po stretnutí s Kristom zmenili úplne. Hovorí o ľuďoch, ktorí o vieru museli bojovať a stálo to za to. Tak ako dnes.

Viera je „veličinou“, o ktorú treba bojovať každý deň. Nerastie sama od seba, nedostávame ju ako dar v obálke, ani od krstných rodičov, ani nám ju kňaz cez nejaký lievik nenaleje kdesi hlboko do duše. Nedá sa kúpiť, ani vymeniť za niečo hodnotné, nájsť ju kdesi v zabudnutom šuflíku je tiež nemožné. Vieru získavame úplne ináč. Ako? Pavol to píše v liste Rimanom – viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo. Teda jednoduchšie povedané – viera sa rodí z počúvania Kristovho slova. Tým, že s otvorenosťou počúvame Kristove slová, jeho ohlasovanie Božieho kráľovstva, v nás sa zrodí viera v Ježiša Krista. Tým, že počúvame Kristove slová, tým, že vnímame jeho skutky, ktoré vykonal, i v nás sa môže a má zrodiť viera. Na to som tu v chráme, aby som počúval jeho slovo, aby do mňa bolo zasievane to, čo je Božie a aby toto všetko vo mne prinieslo svoju úrodu.

Stotník dnes uveril v moc Ježišovho slova. On sám ju poznal na nejakej prirodzenej úrovni. Vydával rozkazy a príkazy a vedel, že ich všetci musia splniť, pretože bol ich nadriadeným. Presne tak ako v armáde. Kristovo slovo však ide nad prirodzenosť všetkých zákonov. Rozkazuje nie ľudskou silou, ale Božou mocou. Vyháňa zlých duchov, uzdravuje choroby, vracia život.

 

PAR: Počúvanie slova i v nás má rodiť novú vieru. Vieru, že toto všetko Kristus cez svoje slovo chce robiť v našom živote. Že On aj nad našimi životmi a situáciami života vyriekol slovo života. Aby sme nezostali slepí ako farizeji, aby sme nezostali ako deviati malomocní, aby sme v skúškach viery nezapochybovali, ale deň čo deň sa presviedčali, že Boh kráča s nami a aj keď nič nejde podľa našich predstáv, dôverovali jeho slovu.

Práve takýmito očami potrebujeme vnímať každodenné skutočnosti svojho života a nechať sa v ňom viesť Bohom a vidieť ako koná.

 

MY: Dnes popoludní odchádzame na púť do Medžugoria. Celý týždeň som plánoval so sebou vziať aj Tomáška na túto púť. Aby aj on mal zážitok, aby sme mohli byť spolu. Ale posledné dni a hlavne dnes ráno teplota 38,5 rozhodli, že sa táto púť pre neho musí odložiť na iný rok. Prial by som si, aby mohol ísť, tešilo by ma to, ale Boh má iné plány. Aj tu chcem vidieť a vidím Božie pôsobenie, že On to pripravil ináč a že jeho vôľa je iná ako bola moja predstava. Očakávam s vierou, že On pripravil niečo iné a dôverujem mu.

 

AD: Áno, je to náročná škola kráčať s Pánom, hlavne vtedy, keď tak ľudsky povieme, že Boh koná ináč ako si to my prestavujeme, že jeho predstavy sú iné ako tie naše, a je to niekedy bolestné. Ale toto je tá veľká viera, akú ma dnes aj stotník, keď dokážeme počúvať Boha a vnímať jeho pôsobenie v našej každodennosti. Nech aj tento týždeň sa nám stane touto príležitosťou. S vierou k nemu prichádzať a nechať sa ním viesť hlavne vtedy, keď to nejde podľa našich predstáv.