Jdi na obsah Jdi na menu
 


Svätý prvomučeník Štefan

Dnes nám vzor viery ukazuje na človeka, ktorý neváha do hry vsadiť úplne všetko.

Pre Štefana je život viery v Ježiša Krista naozaj všetkým.

article preview

Svätý apoštol, prvomučeník a archidiakon Štefan

 

AI: Vianočné sviatky vstupujú do svojej ďalšej etapy a dnes už máme klasický pracovný deň. My to ale ani až tak veľmi nevnímame, pretože náš program pokračuje v nedeľnom móde. Ba navyše radostnú zvesť o narodení Mesiáša dnes koledníci Dobrej noviny zanesú do ďalších vašich domácností. Po dni narodenia Pána Ježiša a putovaní do Betlehema, kam prišli pastieri, mudrci a ostatní ľudia, sú dnes Betlehemské čítania prerušené a my tu v chráme počujeme o veľkom svedkovi viery, ktorý ako prvý položil svoj život za Krista.

 

KE: Svätý prvomučeník Štefan je prvým mužom, ktorý sa pripodobnil nielen životom, ale aj smrťou Pánu Ježišovi a získal tak odmenu v Božom kráľovstve.

 

DI: Do neba nevedie len cesta mučeníctva, sú to aj iné cesty. Dnes však tento vzor viery ukazuje na človeka, ktorý neváha do hry vsadiť úplne všetko. Pre Štefana je život viery v Ježiša Krista naozaj všetkým. Je od Boha vyzbrojený veľkou milosťou. Koná mnohé divy a znamenia medzi ľuďmi a aj takto upriamuje pozornosť na Krista, ktorý je zdrojom týchto znamení. Závisť človeka a nenávisť voči Bohu je veľká, ale aj napriek tomu nedokáže čeliť Božej múdrosti. Tu sa presne napĺňajú tie slová, ktoré povedal Kristus svojim učeníkom – dám vám múdrosť, ktorej nebudú môcť vaši protivníci odolať, ani protirečiť. (Lk 21, 15) Preto urobia to isté, ako v Kristovom prípade – podstrčia mužov, ktorí vynášajú nepravdivé reči voči Štefanovi. Tak isto odsúdili Krista. Pri obhajobe ale vidia jednak Štefanovo zapálené srdce, ktorým ohlasuje z prorokov Mesiáša, ktorým je Ježiš Kristus, ktorému sa Židia vzpierajú, jednak jeho žiariacu tvár, ktorú prežaruje Božia milosť. Na záver mu Boh dá milosť vidieť otvorené nebo a Ježiša stáť po pravici svojho Otca a tak mu ukazuje nebeskú slávu, do ktorej ho prijíma. Nasleduje jeho smrť, z ktorej sa aj my môžeme poučiť jeho hlbokou láskou voči slepote človeka, ktorý ho slepo zabíja nevidiac nielen človeka, ale neuvedomujúc si svoj vlastný hriech. Ešte i tu sa modlí – Pane, nezapočítaj im tento hriech.

 

PAR: Ľudská spravodlivosť takto končí život človeka. Keď človek súdi len podľa svojho zdania, takto to dopadne. Keď človek prestane vnímať Boha vo svojom života a oddá sa len akýmsi zákonom a princípom, ktoré povýši nad človeka, vtedy sa stáva náboženstvo, spoločenské zriadenie ideológiou. Ba ešte nebezpečnejšou vtedy, keď v mene Boha koná takéto veci, ospravedlňujúc si toto všetko Božím zákonom. Presne takto to bolo pred dvetisíc rokmi v prípade Ježiša Krista, o máličko neskôr v prípade prvomučeníka Štefana.

Presne takto to býva i dnes, keď človek v súlade so zákonom a princípmi života opúšťajúc Boha zabíja človek človeka. Ba keď človek miesto Boha berie riešenia do svojich rúk a v mene svojich princípov a ideológie upiera druhému právo na život. Tu sa dokáže ukryť naozaj všetko. Jednak vraždenie novodobých Herodesov, ktorí pre komfort svojho života a jeho neohrozenosť dokážu bez problémov zniesť zo sveta nový život. Milosrdná smrť označená ako láska k blížnemu, ktorému človek s láskou uľahčí utrpenie a ukončí ho. Povýšenie rasy nad rasu, ako sme boli svedkami v čase vojny v podobe fašizmu, ktoré sa veľmi ľahko ukryje do politickej strany a zakryje sa nálepkou Ježiša Krista. V mene Boha a národa, pričom evanjeliový princíp lásky k blížnemu sa v žiadnom prípade ani len nespomenie.

Ideológia je veľmi nebezpečná vec. Človek si v nej mení prostriedky za ciele. Ako za Kristových čias boli nepohodlní „agitátori Božej lásky“ uprataní, tak isto sa deje i v dnešnej dobe. I dnes sa Kristus a jeho slovo, ohlasovanie jeho kráľovstva stáva pre tento svet bláznovstvom. Božie princípy sú zamenené za novodobné zákony a ideológie, ktoré ak človek nerešpektuje a neprijíma, stáva sa nepohodlným. Ba neraz získa titul homofób roka a podobne.

 

MY: Neľakajte sa ich, hovorí Kristus. Sme poslaní Kristom vydať svedectvo o pravde. O pravde, ktorá rešpektuje hodnotu ľudského života, o pravde, ktorá rešpektuje Božie zákony od počiatku vložené do celého stvorenstva. Ak sa človek stavia nad Boha a pohŕda ním, odsudzuje seba samého na večnosť bez Krista. Boh sa vysmievať nedá, hovorí Božie slovo. A ako oslávil svojho služobníka Štefana, ktorý vydal svedectvo pravde a ukázal mu otvorené nebo, tak pozýva i nás vydávať svedectvo o Božej pravde. Svedčiť v tomto svete o živom Ježišovi Kristovi. Nepodľahnúť tlaku sveta, nenechať sa zviesť vlkmi v ovčom rúchu, ale Božím Duchom odhaľovať všetky nepravdy tohto sveta.

Takto konali mnohí svedkovia viery, ktorí podobne ako Štefan boli prenasledovaní. Nedávno zosnulý a vám dobre známy náš vladyka Ján Eugen Kočiš, ktorý počas komunizmu trpel za svoju vieru, ale i napriek tomu vydával svedectvo o živom Kristovi nehľadiac na svoj život a jeho komfort.

 

AD: Mlčanie je tým, po čom túži tento svet zo strany Kristovho učeníka. Sklopiť zrak, stiahnuť chvost a zaradiť sa kdesi do davu všetkých ľudí. Veľmi zle sa počúvajú slová pravdy. Otupené svedomie ale potrebuje počuť, čo je Božou pravdou. Aj keď si mnohí zapchávajú uši ako Štefanovi vrahovia, my sme povolaní hlásať Božiu pravdu. Poznanie, ktoré sme dostali skrze vieru nás posiela stávať sa Kristovými učeníkmi deň čo deň. Nebojme sa strácať svoje meno v tejto spoločnosti, v ktorej žijeme. Ohlasujúc Krista takto získavame korunu v Božom kráľovstve. Aby sme aj my odchádzajúc z tohto sveta mohli vidieť otvorené nebo a Krista, ktorý nás v ňom víta.